Orwell sa možno v roku pomýlil, ale jeho desivá vidina super-krajiny v nekonečnej vojne, kde je pri moci vláda, ktorá sa stará len o kontrolu a o záchranu strany, pôjde možno v roku 2006 na dračku.
Čoraz častejšie počujem "spravodajský jazyk" INGSOC v každom prezidentskom ospravedlňovaní, prečo vláda musí špehovat svojich občanov. Orwell napísal, že so "spravodajským jazykom" sa prišlo preto, aby sa reč natoľko zredukovala, že ľudia sa napokon naučia zmýšľať len v zmysle jazyka straníckeho.
A administratíva, verne podľa vzoru INGSOC, používa "Bushov jazyk" na rozvirovanie historky, prezradenej denníkom New York Times, o domácom špehovaní Agentúrou národnej bezpečnosti, čo schválili nariadením čoskoro po 9/11 ako nevyhnutný program na nájdenie hlboko integrovaných teroristov, žijúcich niekde v susedstve.
Načasovanie bolo zvláštne, keď Bush minulý týždeň prezradil, že v roku 2002 zabránili teroristickému útoku. Bush o tom úklade informoval práve v deň, keď sa na svetlo vynorili pochybnosti sudcu o zákonnosti tajného domáceho sledovania. A je len samozrejmé, že hovorca administratívy tancoval okolo otázky, či v tom prekazení teroristického úkladu zohral nejakú úlohu sledovací program Agentúry národnej bezpečnosti.
Používanie mocných a dobre umiestnených slov a obrazov veľmi dobre fungovalo pre INGSOC. Ich slogan "Vojna je mier - Sloboda je otroctvo - Nevedomosť je sila" možno jasne rozlíšiť v nedávnom Bushovom prejave o stave Únie:
VOJNA JE MIER
"Ustupovaním nemožno realizovať mier."
SLOBODA JE OTROCTVO
"Sledovací teroristický program pomohol v prevencii teroristických útokov. Ten je i naďalej nepostrádateľný pre bezpečnosť Ameriky ."
NEVEDOMOSŤ JE SILA
"... Nám veľmi pomáha zodpovedná kritika a rady členov kongresu z oboch politických strán. Ale je veľký rozdiel medzi zodpovednou kritikou, ktorej ide o úspech a zámerným marením, ktorému nejde o nič iné len o zlyhanie ."
Politická dvojzmyselná reč, to nie je nič nové, ale v rukách tejto administratívy sa už stala hrozbou pre demokraciu. Bush vyniesol komunikačnú stratégiu do nových výšok, hovorí David Domke, profesor komunikácií na washingtonskej univerzite: "Táto administratíva znamenite využíva odkazy verejnosti tak, aby politicky získala."
...Táto stratégia však funguje len vtedy, keď je voličstvo ustrašené z neprívetivého sveta, hotového prepadnúť Ameriku. Bushovo strašenie pripomína školenie INGSOC pod názvom "Dve minúty nenávisti", kedy členovia strany musia povinne sledovať video o légiách nepriateľskej armády, pochodujúcich za bľačiacim nepriateľom.
Americká demokracia sa kriví pod váhou Američanov, voliacich v strachu, zatiaľčo slabá tlač je nerozhodná vďaka konsolidácii mega-verejných korporácií a niet tu skutočnej politickej alternatívy.
Na tom nezáleží, že administratíva - a celá republikánska strana - robí len to potrebné, aby neprepadla v novembrových voľbách a v prezidentských voľbách v roku 2008. Ich činy začínajú okliešťovať naše občianske práva, potenciálne zredukujúc slobody len na slabý záblesk.
Původní zdroj: Seattle Times
partner Matrix 2001