Jedovatá propaganda

       Posledná historka o KGB otrave je vyložený humbug . Vytrvalá propaganda proti Vladimírovi Putinovi teraz nadobudla bizarný obrat v súvislosti s údajnou "otravou" v londýnskej reštaurácii Alexandra Litvinenka, bývalého agenta KGB, ktorého teraz spájajú s ruským exilovaným oligarchom Borisom Berezovským. Litvinenko a jeho priatelia hovoria, že po stretnutí s talianskym výskumníkom Mariom Scaramellom sa náhle zrútil. Predbežná diagnóza: otrava táliom. Pokiaľ ide o spravodajské médiá a početných rusofóbov medzi vedátormi, to vraj nie je žiadne tajomstvo, kto je za toto zodpovedný: keďže Litvinenko je zápalistým kritikom Putinovej administratívy, podľa ich "logiky" je to jasne Putin a jeho tajné služby. Prípad uzavretý...  Litvineko napísal knihu, kde viní ruskú vládu zorganizovania bombových útokov v ruských mestách, ktoré vraj potom pripísali čečenským teroristom. Ale aby sme mohli bližšie určiť Litvinenkovu dôveryhodnosť, ten takisto tvrdí, že KGB v tajnosti financuje al-Kajdá a že zorchestrovala útoky 9/11 na WTC a Pentagon.

       Prosto, Litvinenko, to je blábolajúci lunatik, ktorý má to šťastie, že sa teší priazni istého veľmi bohatého muža, ktorý je na Putina a na celé Rusko veľmi nahnevaný: Borisa Berezovského, exilovaného oligarchu, ktorý využil svoje komunistické konexie a lacno skúpil veľkú časť ruskej ekonomiky v zmanipulovanej "privatizácii" za Jeľcinovej éry a potom ušiel z krajiny, aby nemusel čeliť obvineniam z korupcie.

       Jeho bohatstvo je viac-menej stále nedotknuté a dnes je Putinovým úhlavným nepriateľom, spájajúcim sa s čečenskými teroristickými vodcami, čo ruskí liberáli a americkí neokonzervatívci pokladajú za populárny front zmeny režimu v Ruskej federácii.
Litvinenko tvrdí, že v deň keď ochorel, mal dve schôdzky, na ktorých mohol byť otrávený. Najprv sa vraj stretol so Scaramellom v londýnskej suši reštaurácii Itsu, kde mu údajne odovzdali "dokumenty", usvedčujúce istých agentov ruských tajných služieb zo smrti Anny Politkovskej a naznačujúce ďalšie chystané vraždy, vrátane Litvinenka a Scaramellu na zozname. Medzitým sa objavili ďalšie skutočnosti, ktoré do úkladu zapletajú Scaramellu, čo ešte viac zahmlieva túto nepravdepodobnú historku. Celá táto vec vyzerá skôr ako druhotriedny krvák.

       A úklad sa čoraz väčšmi zamotáva - alebo lepšie povedané zráža - keď sa začneme venovať druhej schôdzke, ktorú Litvineko mal 1. novembra. Stretol sa s Andrejom Logovojom a nejakým pochybným charakterom "Vladimírom". Podľa článku Jamestown Foundation, než sa Logovoj, bývalý agent ruských tajných služieb, dostal do orbitu Berezovského, bol telesným strážcom niekoľkých popredných kremeľských predstaviteľov, vrátane premiéra Jegora Gajdara. Ale do pozornosti sa dostal hlavne vtedy, keď pomohol utiecť bývalému šéfovi Aeroflotu Nikolajovi Gluškovovi, Berezovského protežantovi, a niekoľkým iným, ktorých obviňovali, že ulúpili 252 miliónov dolárov z peňazí Aeroflotu na švajčiarskych kontách, ktoré mal na starosti Berezovskij. Lugovoj bol vtedy dozorcom vo väzení, z ktorého Gluškov utiekol a kompromitovali ho telefónne rozhovory, odpočúvané ruskou tajnou službou. Vzápätí nato ho zatkli a následne prepustili za veľmi záhadných okolností, i keď podľa iných správ ho údajne "oslobodili". Ale nech je to ako chce.

       Napriek početným rozhovorom, ktoré Litvinenko, ako sa zdá, poskytol médiám - to je doslova tsunami vo vzťahoch s verejnosťou, kde sa absurdná konšpiratívna teória vydáva za fakt - vraj je príliš chorý na to, aby sám vypovedal a nemôže odpovedať ani na otázky, čo sa na tejto schôdzke udialo alebo aspoň toľko, kde k nej došlo. Prostredníctvom Alexa Goldfarba, prezidenta Berezovského frontálnej organizácie, ktorá sa vydáva za skupinu "ľudských práv", Litvinenko tvrdí, že otravu im vhodili do nápojov na stretnutí s Logovojom a "Vladimírom".
V súvislosti so záhadným ochorením Litvinenka spletajú teraz smiešne a nelogické prepojenie s údajnou "otravou" Juščenka, ktoré sa dodnes nevysvetlilo, a to napriek tomu, že Ukrajina má teraz k dispozícii plné vyšetrovacie kapacity, aby sa mohla sústrediť na odhalenie úkladných páchateľov. Lenže takto je oveľa ľahšie obviňovať ruské tajné služby.

       Nebudem opätovne vyjadrovať svoju skepsu - vyjadrené mierne - v súvislosti s "oficiálnou" historkou otravy Juščenka dioxínom, sa ako arzenál pre potenciálnu vraždu vôbec nehodí. (V originálnom článku sú linky na články na túto tému.)

       Pokus zobrazovať Rusov ako šialených travičov, odhodlaných vraždiť svojich oponentov bez ohľadu na to, kde našli útočisko, to je veľmi mocná propagandistická téma, ktorá sa - i keď nepodporovaná faktami - vinie historkami v médiách na krídlach púheho predpokladu. Ale títo ľudia sa o fakty nestarajú: všetko je to len špekulácia, nepodporená žiadnymi dôkazmi, ktoré by bolo možné overiť.

       Ak tu kedy bol pokus o krivé obvinenie, tak to rozhodne platí v prípade "otravy" Litvinenka. Teraz sa nikdy nedozvedia, kto Litvinenka otrávil a v jeho tráviacom systéme nevedia zistiť množstvo tália alebo hocičoho iného. Toto je len ďalšie ohnivko v dlhej reťazi umelo vyrábaných incidentov, ktorých účelom je konfrontácia s Ruskom. Už nejakú dobu prebieha veľmi agresívna propagandistická kampaň, namierená na Rusov a zdá sa, že týmto nezmyslom v súvislosti s Litvinenkom teraz vrcholí.

       Do loby rusofóbov patria veľmi čudní patróni, vrátane neokonzervatívcov v Americkom výbore pre mier v Čečensku, podporujúcich čečenských "bojovníkov za slobodu".

      Čo majú zápalisto pro-izraelskí neokonzervatívci spoločné s radikálnymi islamistami? Nenávisť voči Putinovi a jeho ruskému nacionalizmu očividne stačí k tomu, aby vyvíjali úsilie spoločne.

      Zasahovanie Spojených štátov do ruských vnútorných záležitostí väčšina Rusov trpko odmieta, t.j. všetci tí, čo nie sú na americkej výplatnej listine. Ale naši ruso-nenávistníci sa o toto nestarajú. Ich odkaz nie je určený ruským obyvateľom, ktorí nadšene podporujú Putina a jeho politiku; ten je mienený pre západné elity, ktorých takto môžu popchnúť, aby zaujímali tvrdšie stanoviská voči Rusom, teraz zaplaveným ropnými peniazmi a neposlúchajúcim americkú líniu v súvislosti s Iránom a Sýriou.

       V tomto sa zhodujú obe krídla vojnovej strany - čím myslím vedenie oboch našich politických strán. Liberálni internacionalisti Clintonovho zafarbenia a tých pár neokonzervatívcov, čo sú stále ešte na nohách sa môžu spoločne postaviť za zmenu režimu v prípade Putinovho Ruska.
To je akurát to, čo teraz najviac potrebujeme: ešte viac nepriateľov. Vojnová strana má v zálohe ďalších kandidátov, nielen Rusko, ale aj Čínu. Keď sa jeden stratí, vždy je tu druhý, ktorý môže zaujať jeho miesto. No nie je to veselé, ako dobre to funguje...

Původní zdroj: http://www.antiwar.com/justin/?articleid=10049