V 20. storočí a na začiatku 21. sme svedkami najväčšieho populačného rastu v ľudských dejinách - čo platí zväčša pre krajiny tretieho sveta. Svetová populácia (v roku 2006 - 6,4 miliardy) sa rozrastá tempom viac než 70 miliónov osôb ročne. Napríklad počet obyvateľov Brazílie sa za posledných 60 rokov zväčšil o 318 %; Etiópie o 503 %. Etiópia má teraz73 miliónov obyvateľov - viac než Británia alebo Francúzsko.Krajina musí mať ročný prírastok minimálne 2,1 dieťaťa, t.j. ženy musia porodiť 2 až 3 deti, aby krajina prirodzene udržiavala približne rovnaký počet obyvateľov.Lenže v Európe má len jedna jediná krajina ročný prírastok nad 2 - moslimské Albánsko. Zároveň však mnohé ekonomicky úspešné krajiny (na Východe i na Západe) majú problémy so starnúcou alebo ubúdajúcou populáciou.
Okolo roku 1910 žila celá jedna štvrtina svetovej populácie v Európe a v Severnej Amerike. Dnes to percento pokleslo na približne jednu osminu. Krajina musí mať ročný prírastok minimálne 2,1 dieťaťa, t.j. ženy musia porodiť 2 až 3 deti, aby krajina prirodzene udržiavala približne rovnaký počet obyvateľov. Lenže v Európe má len jedna jediná krajina ročný prírastok nad 2 - moslimské Albánsko.
Spengler v článku pre Asia Times napísal, že demografia je osudová. "To sa v zaznamenávaných dejinách ešte nikdy nestalo, aby sa prosperujúce a mierové národy rozhodli stratiť z povrchu zeme. Ale teraz to Európania očividne urobili. V roku 1348 postihol Európu čierny mor. To vtedy európsku populáciu znížilo asi o jednu tretinu. V nasledujúcich 50-tich rokoch Európa opäť prežije - tentoraz spomalene - demografický mor, keďže sa očakáva, že do roku 2050 stratí asi jednu pätinu svojho obyvateľstva."
Práve tieto čísla donútili bývalého singapúrskeho premiéra Lee Kuana Jeuau konštatovať, že "nie demokracia, ale demografia bude kritickým faktorom rastu a bezpečnosti v 21. storočí".
Lenin kedysi povedal, že "marxizmus je založený na internacionalizme, inak by bol ničím". Emancipácia pracujúcich, to nie je miestny, ani národný, ale medzinárodný problém, napísal Marx. Karl Marx definoval podstatu socializmu ako odstránenie súkromného vlastníctva. Povedzme si teda, že krajina je "vlastníctvom" svojich občanov. Jej občania sú zodpovední za vytváranie jej infraštruktúry. Budujú cesty a komunikácie, školy, univerzity, zdravotnícke zariadenia, atď. Vytvárajú jej politické inštitúcie a povzbudzujú svoje obyvateľstvo k nadobúdaniu mentálnej kapacity, aby bolo schopné to všetko udržiavať. Je nesprávne, keď chcú občania tej krajiny užívať potom tie výhody, ktoré sa im podarilo vytvoriť?
Podľa marxistickej logiky "áno".
Predstavte si, že máte vedľa seba dva domy. V dome A bývajú ľudia, ktorí celé generácie vždy vytvárali upratané a dobre fungujúce domácnosti. Nikdy nemali príliš mnoho detí, pretože všetkým svojím deťom chceli zabezpečiť dobré vzdelanie. Ale obyvatelia domu B majú nefunkčnú domácnosť a príliš veľa detí, preto im nemôžu dopriať riadne vzdelanie. A práve títo sa jedného dňa rozhodnú, že sa nasťahujú k susedom. Niektorí členovia domácnosti A protestujú, ale iní v tom vidia celkom dobrý nápad. Tí hovoria, že v dome A je predsa dosť miesta. A navyše, Amnesty International, OSN a iní tvrdia, že je to "rasistické" a je to "proti medzinárodnému právu", keby sa obyvatelia domu A pokúšali votrelcov vyháňať. Čoskoro nato sa dom A premení na nefunkčnú domácnosť - presne takú, akou vždy býval dom B.
Presvedčenie, že každý sa môže nasťahovať, kam sa mu zapáči a že zabraňovať mu v tom je "rasizmus, xenofóbia a predsudky", to je komunizmus 21. storočia. A ten bude mať rovnaký dopad ako ten predchádzajúci, len v oveľa väčšom meradle.
Komunizmus vytvára biedu, pretože keď ľudia nevlastnia nič, nemôžu robiť plány do budúcnosti. Keď vy a vaše deti nemôžete užívať plody svojej práce, ale sa len bezmocne prizerať, ako si ich prisvojujú cudzí, potom už zo seba nebudete vydávať to najlepšie a nebudete sa snažiť vymýšľať zlepšenia.
Spočiatku to bude zlé len pre obyvateľov krajín, čo predtým dobre fungovali, ale v konečnom dôsledku to postihne všetkých. Obyvatelia tretieho sveta potom už nebudú mať pozitívny príklad, aby sa snažili vylepšiť svoje vlastné krajiny, keď sa im bude umožňovať jednoducho sa odsťahovať niekde inde a neskúmať príčiny svojho zlyhania doma.
Mantra, že "rozmanitosť obohacuje", sa nezakladá na fakte. Za týmto výrokom je logika, že keď človek prijíma impulzy z rôznych kultúr, je to prospešné. Lenže nie všetky kultúrne impulzy sú rovnako osožné a po druhé, načo by sa ľudia kvôli tomu mali sťahovať do iných krajín? Máme predsa internet, globálnu televíziu, možnosť cestovať oveľa viac než predtým. Skôr platí, že dnes sa nám dostáva viac kultúrnych impulzov, než koľko sme schopní stráviť.
Britský komentátor Anthony Browne, autor knihy "Potrebujeme hromadnú imigráciu?", cituje vtedajšiu bangladéšsku prezidentku Šejk Hasinovú, ktorá na otázku denníka Los Angeles Times,ako hodlajú nasýtiť, zaodieť, ubytovať a zamestnať svojich obyvateľov, keď do roku 2050 sa ich populácia zdvojnásobí, odpovedala: "Pošleme ich do Ameriky. Globalizácia ten problém vyrieši, keď uvoľníte všetky faktory produkcie, takisto pracovnú silu. Bude tu sloboda pohybu, z krajiny do krajiny. Globalizácia v tej najčistejšej podobe by nemala mať žiadne hranice, takže malé krajiny s veľkým počtom obyvateľstva budú môcť svoje obyvateľstvo poslať do krajín s veľmi dlhými hranicami a s menším počtom obyvateľov."
Čo na to naši "ľudomili", ktorí hovoria, že keď sa už cudzí votrelec na naše územie dostal, mali by sme sa nad ním zľutovať a legalizovať mu pobyt?
Nie; vlády európskych krajín by mali predložiť svojmu vlastnému obyvateľstvu poctivé štatistiky, koľko imigrantov je riadne zamestnaných a čo presne robia. To by všetkýmtým naivným dobrodincom, ale aj vyznavačom komunistickej utópie o "zjednotenom svete bez hraníc" hneď zatvorilo ústa.
Idea zjednoteného sveta bola pôvodne myslená tak, že hranicami od sebaoddelené krajiny sa naučia spoločne vyvíjať úsilie pre dobro celého ľudstva. "Marxisti" sa tej idey zmocnili a vytvorili diabolskú, materialisticky založenú verziu, ktorej naplnenie nemôže ľudstvu priniesť nič iné, len rozklad a napokon zánik. Je len jediná cesta, ako tomuto predísť: okamžite imigráciu zastaviť.
Americký autor Selwyn Duke v článku "Imigrácia: riešenia, nie výhovorky" píše, že tu absolútne niet snahy problém imigrácie (ilegálnej či legálnej) riešiť. Autor odporúča, aby sa vrchnosť v civilizovaných krajinách (ktoré jediné sú zväčša cieľom imigrantov) držala už prijatých zákonov a kde je to nutné, uzákonila aj ďalšie pravidlá:
1. Ukladať zamestnávateľom, najímajúcim ilegálnych imigrantov, také tvrdé tresty, abysa neopovážili zákon porušovať; tak sa uvoľnia miesta, ktoré teraz obsadzujú ilegálni prisťahovalci a domáci sú pritom nezamestnaní.
2. Ilegálni imigranti nesmú mať nárok na žiadne sociálne výhody v krajine, ktorej zákony porušili ilegálnym príchodom na jej územie.
3. Zrušiť zákony, na základe ktorých deti, narodené v rodinách ilegálnych imigrantov, automaticky získavajú štátne občianstvo.
4. Jasne stanoviť - a potom v praxi striktne uplatňovať - pravidlo, že prichytení ilegálny imigrant musí do istého dátumu z krajiny odísť.
Prísne uplatňovanie už len týchto niekoľkých pravidiel v praxi okamžite zastaví prúd ilegálnych imigrantov, ktorí sa teraz cítia byť povzbudení k ilegálnemu prekračovaniu hraníc vedomím, že krajina sa o nich a ich rodiny postará bez ohľadu na to, či budú mať legalizovaný pobyt alebo nie.
Spočiatku budú mnohí protestne reptať, ale časom si všetci uvedomia, že rozhodnosť málopočetných všetkých zachránila pred veľkou katastrofou.
Zdroje:
http://globalpolitician.com/articledes.asp?ID=2833&cid=3&sid=105
http://www.gnosticliberationfront.com/stupidity_without_borders.htm
http://www.newswithviews.com/Duke/selwyn65.htm
Převzato: Proti Prudu
partner Matrix 2001