NEZNÁMÁ ELEKTRICKÁ ZEM

       Čo si zväčša myslíme o gigantických bleskoch zo Zeme smerom do vesmíru? Ale môžeme si stále ešte myslieť, že vesmír je neutrálny (elektricky nenabitý), keď narazíme na informáciu o takýchto veľkolepých elektrických výbojoch? Piloti, ktorí ich videli, o tom nechcú hovoriť zo strachu, že ich vysmejú alebo i čosi horšie. Piloti, ktorých lietadlá zasiahli, o tom nehovoria tiež, pretože sú mŕtvi. Potom však začiatkom 90-tych rokov začali vyšetrovatelia brať tie klebety vážne a snažili sa nájsť dôkazy o bleskoch vysoko nad mrakmi. Netrvalo dlho a rýchlo našli na archivovaných satelitných fotografiách zábery stoviek zábleskov vysoko nad vzdialenými búrkami. Nad búrkami sa do výšky 85 km vyskytovali gigantické žiary neónovej farby. Tie sa rozširovali smerom dolu a utvárali červené balóny z navzájom prepojených nitiek. Prúd sa nad oblasťami stoviek kilometrov štvorcových stlačil do 30 m širokých kanálov, ktoré sa potom strácali v mrakoch. Tá žiara bola zakaždým taká rozptýlená, že sa nezdalo, že by mohla predstavovať hrozbu pre lietadlá. Vyšetrovatelia ich pomenovali "škriatkovia".

      Ale čoskoro nato objavili nad mrakmi aj inú formu blesku. Z búrok vystreľovali smerom do vesmíru do výšky 15 kilometrov "modré záblesky ".

     Niekoľko gigantických dosiahlo výšku 80 kilometrov. Tieto blesky boli oveľa kompaktnejšie, než "škriatkovia". A pod mrakmi vyšetrovatelia dokumentovali zvláštne "pozitívne" blesky. Tie sú šestkrát silnejšie, než normálne "negatívne" blesky a trvajú desaťkrát dlhšie. Ak môže obyčajný blesk vypáliť v krídle malú dierku, tak pozitívny môže prepáliť opory a vedenia a rozrhať veci na kúsky. Tieto blesky nesú v sebe sily oveľa väčšie, než sú lietadlá schopné vystáť. V prípade jednej nehody sa rozpustili nity. Pri ďalšej blesk zase rozbil a zdeformoval potrubie. Odborníci na vyšetrovanie nehôd mali podozrenie, že tieto lietadlá má na svedomí pozitívne nabitý blesk.

     Výskumníci si napokon všetky tie pozorovania dali dohromdy. Uvedomili si, že zakaždým, keď sa nad mrakmi nachádzal "škriatok", pod mrakmi sa objavil pozitívny blesk. Škriatok a pozitívny blesk sú súčasťou jediného výboja, ťahajúceho sa z vesmíru až po zemský povrch. A pritom sú tieto pomerne bežné. Teraz sú už vedci presvedčení, že také javy nielenže nie sú nemožné, ale možno ich nájsť na starých fotografiách. Piloti napokon hovoria o škriatkoch, odkedy sa začalo s lietaním.
Ale istotne sú tu kultúrne predsudky: ľudia majú sklony neveriť ničomu, čo nie je familiárne. A sú tu takisto predsudky zmyslové: ľudia nemajú zmysly, schopné registrovať elektrické a magnetické sily, a tak majú tendencie myslieť si, že ak nič necítia, tak to neexistuje. A tiež sú tu predsudky teoretické: ak tu niet teórie, vysvetľujúcej pozorovania, máme sklon jav ignorovať. Ak potom uveríme teórii, ktorá jav vysvetľuje, odvraciame pozornosť od odchýliek a anomálií, spojených s tým javom (ktoré ju vyvracajú).

    Keď sa uzná existencia megablesku medzi Zemou a kozmickým priestorom, to potom otvára ďalšie možnosti. Možno prúd medzi Zemou a vesmírom je súčasťou oveľa rozsiahlejšej elektrickej siete. Možno búrky nespôsobujú blesky, ale práve blesky produkujú búrky.

    Na Venuši je, napríklad, veľký počet bleskov a sú oveľa silnejšie než pozemské a pritom má smogovú atmosféru: blesky v smogu odporujú teórii, že búrky by boli pôvodcom bleskov. Je možné, že blesky dokonca poháňajú aj vietor. Neptún má najsilnejšie vetry zo všetkých planét v slnečnom systéme a predsa sa nachádza najďalej od slnka a od jeho tepla: studené víchrice odporujú termálnemu modelu pohybu vzduchu. Možno hurikány a tornáda a dokonca aj prašné krútňavy sú v skutočnosti elektrickými vírmi. Nedávno sa výskumníci rozhodli zmerať v prašných krútňavách elektrické polia a zistili, že sú pomerne silné.
...A nezabúdajme na obraz raketoplánu Columbia, ktorý pri priblížení sa k Zemi prenasledoval modro-červený vír, čo mohol byť výboj megablesku, schopného zničiť lietadlo.