Spojené štáty pochovávajú pravdu

       Poprava Sadáma likviduje hlavného svedka proti spoluvinníkom. Keď som bol v Iraku po prvý raz, v roku 1976, práve pred mojím bagdadským hotelom vešali tzv. "izraelských špiónov". Keď som neskôr zase písal o Iraku, tesne pred prvou vojnou v Perzskom zálive v roku 1991, tajná polícia Sadáma Husajna mi hrozila, že ma obesia ako americko-izralského špióna. Ja som vždy "prezidenta Husajna", ktorého v piatok obesili, pokladal za sadistického násilníka a odporného megalomaniaka. Mňa nik nemôže obviniť, že by mi bolo ľúto Sadáma a jeho hrdlorezov, čo terorizovali Irak. Ale pritom ma veľmi zahanbovala a bol som znechutený súdnou fraškou, kde odsúdili Sadáma, ktorú zinscenovali a riadili Spojené štáty. To bol cirkus spravodlivosti, potupná napodobenina zinscenovaných procesov v sovietskom štýle. Washington, ktorý tvrdil, že prináša do zaostalého arabského sveta plody demokracie, zinscenoval zlovestnú legálnu frašku, hodnú Sadámových súdov.

      Iracký zvrhnutý prezident, ktorého Usama bin Láden nazýval "najhorším arabským despotom", mal byť spravodlivo súdený medzinárodným súdnym tribunálom, napríklad súdom OSN a Haagu. To by bolo varovanie iným despotom, ktorí porušujú ľudské práva a dopúšťajú sa agresie. Lenže Sadáma museli umlčať prv, než by povedal svetu o svojom dlhodobom dohovore so Spojenými štátmi. Mŕtvi nerozprávajú. 

      Sadámovým najväčším zločinom nebolo vraždenie rebelióznych Kurdov alebo Šiitov. Sadám, ako predstaviteľ neprirodzeného, Britániou vytvoreného frankenštajnského štátu, musel potláčať vzbury. Winston Churchill, z ktorého dnes robia svätca, nariadil britským leteckým silám zbombardovať rebelióznych príslušníkov kurdských kmeňov otravným plynom - presne to, čo potom neskôr urobil Sadám. Sadám najbrutálnejšie potláčal Kurdov a Šiitov v čase vojny s Iránom a so Spojenými štátmi.

       Sadáma mali súdiť za nevyprovokovanú agresiu voči Iránu v roku 1980, ktorá mala za následok milión mŕtvych a zranených. Lenže v tomto zločine ho tajne podporovali Spojené štáty a Británia. Donald Rumsfeld dokonca vycestoval do Bagdadu a ponúkol Sadámovi zbrane, finančnú podporu a tajné spravodajstvo. Tým, že ho obesili, odstraňujú hlavného svedka.

       Sadámovi pomohla dostať sa k moci CIA, ktorá sa len prizerala, keď vraždil irackých komunistov a stúpencov Násira. Ako som sa v roku 1990 dozvedel v Bagdade, Spojené štáty a Británia dodali Sadámovi otravný plyn a bacily, aby z nich mohol vyrobiť poľné zbrane (tu nešlo o "ZHN"; jemu sa nikdy nepodarilo z bacilov vyrobiť zbrane). Kým vraždil osoby, aké sa Amerike a Británii nepáčili, bol to "náš darebák". Ale keď začal byť odvážnejší a napadol Kuvajt, vtedy sa premenil zo západného regionálneho násilníka na zloducha č. 1. Akonáhle sa opovážil dotknúť západnej ropy v Kuvajte, rozhodli sa, že musí zomrieť.

       Niektoré poslušné americké médiá teraz používajú Sadámovu popravu ako ospravedlnenie nevyprovokovanej americkej invázie do Iraku bez toho, aby sa pýtali, prečo bol Sadám v roku 1988 spojenec a v roku 1991 a 2003 zloduch. Takisto sa takmer vôbec nehovorí o tom, že za Sadám sa z Iraku stala najpriemyselnejšia krajina v arabskom svete, ktorá viedla v boji za práva žien, v zdravotníckej starostlivosti, vo vzdelávaní a vo verejných projektoch.

       V roku 2003 som predvídal, že akonáhle sa Spojené štáty zbavia svojho spojenca Sadáma, budú hľadať iného, ktorým by ho mohli nahradiť. Mutovanému štátu Irak a jeho medzi sebou bojujúcemu obyvateľstvu možno vládnuť len železnou päsťou. Sadámovou najväčšou chybou bolo to, že sa nazdával, že zastrašil Iračanov dosť na to, aby boli národne jednotní a podporovali jeho invázie do susedstva. V tomto sa osudovo mýlil.

       Je tu dosť iných brutálnych režimov, ktoré sa v zlobe vyrovnajú Iraku. Väčšinou sú to spojenci Spojených štátov amerických. Ako kedysi zažartoval Henry Kissinger: byť spojencom Spojených štátov je oveľa nebezpečnejšie, než byť ich nepriateľom.

       Keď oslavovanie Sadámovej popravy zo strany Kurdov a Šiitov utíchne, Irak sa opäť vráti do svojho každodenného krvavého chaosu. Sadám sám seba označil za martýra. V nasledujúcich rokoch veľa Arabov pozabudne na jeho zločiny a budú si ho pamätať ako tak trochu poškvrneného hrdinu a martýra, ktorý sa opovážil postaviť proti Spojeným štátom a Izraelu a ťažko za to zaplatil.

Původní zdroj: http://torontosun.canoe.ca/News/Columnists/Margolis_Eric/2006/12/31/3097415.html